NAJ v Národnom parku Slovenský raj

10 Naj | Turistické strediská a ciele | Mestá a obce
  Prírodné rezervácie | Mapy | Mapa | Popis | Fotogaléria  
Chodníky a cyklotrasy | Webkamery | Výlety do okolia
Klikacia mapa s turistickými chodníkamiDetailná turistická mapa 1:50000


Ochrana prírody Slovenska, 4/2001
    . Národný park Slovenský raj je jediný zo 7 národných parkov (aj 16 chránených krajinných oblastí) Slovenska, ktorého meno nie je odvodené od geografického názvu regiónu, v ktorom sa rozprestiera; tajomnosť, krásy a história vývoja krajiny stvorili fenomén - Genius loci, ktorý prevážil nad geografickými názvami, ktoré sú poruke, ako napr.: Terra Lethon, Letanovské skaly, Hrabušické rokle, Vernársko-hnilecké vrchy, Stratenská hornatina, Spišsko-gemerský kras, Havranie vrchy...,
    . Traduje sa, že menom RAJ nazvali prvýkrát kartuziánski mnísi svoj kláštor na Skale útočišla - dnešnom Kláštorisku, keď ho po 200-ročnom pôsobení v roku 1543 opúšťali; pomenovanie SLOVENSKY RAJ bolo prvýkrát použité pred 80 rokmi v časopie Krásy Slovenska č. 2-3/1921,
    . Územie Slovenského raja sa začalo chrániť od 21. 8. 1964 ako 1. slovenská chránená krajinná oblasť (CHKO Slovenský raj) v bývalej ČSR; od 1. 4. 1988 je Národným parkom Slovenský raj (SRNAP), ktorý je od r. 1994 zaradený do európskej siete EECONET a v národnej sieti NECONET je vedený ako biocentrum nadregionálneho významu GNÚSES; je jediný kandidát siete najlepšie manažovaných chránených území Európy PAN-Parks zo Slovenska (jeden z dvoch NP zo Strednej Európy a zo 6 NP Európy vybraných spomedzi 30 európskych NP),
    . Prvá ochrana prírody v Slovenskom raji: už v r.1890 zriadená prísna jelenia rezervácia na ploche 11,6 km2 (Stratená, Veľký a Malý Sokol a Glac),
    . Najstaršia mimovládna ochranárska organizácia pôsobiaca v Slovenskom raji a doposiaľ úspešne fungujúca: Speleologický klub Slovenský raj Slovenskej speleologickej spoločnosti založený r. 1964, so sídlom na Správe SRNAPu (Letná 53, Sp. N. Ves),
    . Najvyššie položeným miestom SRNAPu je Predná hoľa: 1 545 m n. m.,
    . Najnižšie položeným miestom SRNAPu je hladina Hornádu pri Smižanskej Maši: 470 m n. m.,
    . Najvzácnejšie javy: zvrat pásiem v roklinách - vertikálna klimatická a biotická inverzia a rozsiahle reliktné vápencové smrekovcové boriny viazané na strmé svahy a bralá,
    . Najstaršie rezervácie sú NPR Vernárska tiesňava (82,94 ha) a PR Mokrá (60,2 ha) vyhlásené už v r. 1966 oko ŠPR,
    . Najväčšou rezerváciou je NPR Kyseľ s výmerou 949,97 ha s roklinou Sokolia dolina,
    . Najvyššia koncentrácia roklín v Karpatskom oblúku: 4,4 rokl./10 km2,
    . Najrozsiahlejšia zachovalá krasová planina: Glac, v okrajových svahoch ktorej sú vodou vyerodované najatraktívnejšie tiesňavy Slovenského raja,
    . Najdlhšou a najmohutnejšou roklinou je roklina Veľký Sokol: dĺžka 4,5 km a hĺbka 300 m, celá NPR Sokol má dovedna viac než 50 jaskýň,
    . Najkratšou a jedinou sprístupnenou roklinou obrátenou na juh je Zejmarská roklina: 0,8 km,
    . Najdlhší kaňon je Prielom Hornádu: 11,7 km od Hrdla Hornádu na Podlesku pri Hrabušiciach po most pri Smižanskej Maši, má aj najvyššiu druhovú diverzitu (460 druhov vyšších rastlín),
    . Najvyšší vodopád je Závojový vodopád v Sokolej doline: 70 m,
    . Najvyššia koncentrácia jaskýň na Slovensku: 1,8 jaskýň/km2; v SRNAPe r. 2001 evidovaný celkový počet viac oko 350 jaskýň, 4 priepasti a 131 závrtov (v SR: 4 234 jaskýň a priepastí),
    . Najväčší jaskynný priestor na Slovensku je Rozprávkový dóm v SPD-NPP Stratenská jaskyňa: plocha 9 040 m2, objem 79 017 m3,
    . Najväčšia ľadová jaskyňa na Slovensku a z najvýznamnejších jaskýň Karpát najnižšie položená ľadová jaskyňa je SPD-NPP Dobšinská ľadová jaskyňa: plocha ľadu 9 722 m2, objem 110 132 m3, hrúbka 26,5 m; objavená 1870, sprístupnená r. 1871, prvá elektricky osvetlená jaskyňa na svete r. 1881, 1. koncert na podzemnom ľadovci na svete vo Veľkej sieni na počesť návštevy Karola Ľudovíta Habsburského v r. 1890,
    . Najstaršia jaskyňa SRNAPu je Skalné okno a Pieskovcová jaskyňa pod Čiernym vrchom v NPR Piecky uchovávajúce 60 mil. rokov starý paleogénny monolit s objemom 350 m3,
    . Jediná lokalita Svetového prírodného dedičstva v NP Slovenska: SPD-NPP Dobšinská ľadová jaskyňa, NPP Stratenská jaskyňa, a PP Psie diery s celkovou dĺžkou 21 737 m a hĺbkou 194 m v jaskynnom komplexe Duča (Cairns 2000), stalagmitové jazero o ploche 320 m2,
    . Najvyššiu biodiverzitu Európy majú Kopanecké lúky: 75 druhov vyšších cievnatých rastlín/m2,
    . Entomologicky najdôkladnejšie preskúmané územie Slovenska: 2 177 druhov motýľov, z toho 27 endemitov nachádzajúcich sa len v SRNAPe a 2 celosvetove novoobjavených,
    . Najvyššia koncentrácia motýľov na Slovensku: 6,06 druhov/km2 zásluhou výskumných prác spišskonovoveského prof. Andreja Reipricha (nar. 31. 7.1912 v Dobšinej); (v SR: 3 524 druhov, koncentrácia 0,06 dr/km2),
    . SRNAP je 5. floristicky najbohatšia oblasť Slovenska: 930 druhov vyšších rastlín,
    . Najmenší cicavec: piskor malý (Sorex minutus, 6 cm, 2-7 g), najväčší dravec: medveď hnedý (Ursus arctos, 260 kg, 8-14 ex.), najmenší vták: králik zlatohlavý (Regulus regulus, 9 cm, 7 g), najväčší vták: orol skalný (Aquila chrysaëtos, 4 hniezdiace páry), najkrajšie dravce: mačka divá (Felis silvestris) a rys ostrovid (Lynx lynx), populácia vydry (Lutra lutra, 6-10 ex.), populácia vlka dravého (Canis lupus, 2 svorky, 12-18 ex.), najkontroverznejší živočích: kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra) z umelo vysadených 6 ex. v r. 1963 dnes žije v SRNAPe cca 80 jedincov nepôvodného alpského druhu ničiacich pôvodné rostlinné biotopy; najväčšia kolónia netopiera fúzatého a Brandtovho v Európe (Myotis mystacinus/brandti) zimujúcich v SPD-NPR Dobšinská ľadová jaskyňa (celkove 12 druhov),
    . Pieskovcový lom Ďurkovec pri Spišských Tomášovciach je paleontologická lokalita s nálezmi fosílií spred 45 mil. rokov z treťohorného mora TETHYS hlbokého do 200 m,
    . Najstaršie osídlenie v SRNAPe: Smižanské Hradisko (neolit - mladšia doba kamenná, cca 5 000 r. pro Kr.); najstarší nález nástrojov neandertálskeho človeka (paleolit, medziľadová doba riss/würm) zaliatych v travertínoch spodnej terasy Hincavy pri PP Hranovnické pleso - cca 70 000 rokov staré,
    . Najbohatšia zbierka stredovekých kachlíc v Európe: sa postupne našla pri prácach na archeologickom prieskume vedenom od r. 1983 doc. M. Slivkom za podpory MVO Strom života na Kláštorisku v srdci SRNAPu, kde bol po tatárskej pohrome r. 1241 na mieste nazvanom Skala útočišťa (Lapis refugii) obohnanom 1,5 km dlhým obranným valom založený 19.12.1298 kláštor kartuziánov, najtvrdšej rehole (jediná rehoľa, ktorá nebola nikdy reformovaná) a trval od r. 1307 do r. 1543 kedy sa kartuziáni presťahovali do Červeného Kláštora (teraz PIENAP),
    . Dodnes zachované miestne názvy dokumentujúce prechod z pohanského ku kresťanskému rítu: Sovia Skala (552 m n. m.), Matka Božia (905,8 m n.m.), Medvedia Hlava (903 m n.m.),
    . Najväčší nález kostí pravekého jaskynného medveďa Ursus spelaeus: v 487 m dlhej, verejnosti nesprístupnenej NPP Medvedej jaskyni (15 490 až 17530 rokov staré, objavená r. 1952),
    . Najväčšia vodná plocha je umelá VN Palcmanská Maša (85 ha), z ktorej je prevod vody Hnilca do povodia rieky Slanej k PVE; v území sú zachovalé 3 tajchy: Klauzy, Blajzloch a Hanzjakubová,
    . Najdlhší cestný tunel (aj v NP Slovenska) je v Stratenskej doline (NPR Stratená, 300 m dlhý),
    . Najväčšia dedina v Slovenskej republike: Smižiany 7 147obyv.,
    . Najčlenitejšia dedina: Mlynky, ktoré vznikli zlúčením 6 baníckych osád patriacich Sp. N. Vsi - Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcmanská Maša, Rakovec a Sykavka,
    . Najväčšia populácia Rómov v NP Slovenska: cca 7000 Rómov v ochrannom pásme SRNAPu,
    . Najvyššia hustota turistických značených chodníkov v NP Slovenska: hustota 1,1 TZCH/km2, viac než 300 km TZCH, 100 km z nich vedených exponovaným horským a roklinovým terénom (stupeň horolezeckej obložnosti 2-3), mnohé staršie ako 40 rokov,
    . Najnavštevovanejšie miesta: SPD-NPP Dobšinská ľadová jaskyňa (cca 85 000 návšt./r. 2000) a Tomášovský výhľad - NPR Prielom Hornádu,
    . Najnavštevovanejšia roklina je NPR Suchá Belá (v lete viac ako 1000 návštev./deň),
    . Najničivejší lesný požiar v prírodnej rezervácii: pred 25 rokmi, od 17.7. 1976 zhorelo za 5 dní 29,22 ha prirodzeného lesa v NPR Kysel',
    . Najväčší lesný požiar na území NP Slovenska sa odohral na jeseň roku 2000 v NPR Tri Kopce a na lokalite Krompľa: na ploche 80 ha.


    Dušan BEVILAQUA
Správa Národného parku Slovenský raj