Pútnici si na Kláštorisku spolu s veriacimi na celom svete pripomenuli 900. výročie úmrtia svätého Bruna

10 Naj | Turistické strediská a ciele | Mestá a obce
  Prírodné rezervácie | Mapy | Mapa | Popis | Fotogaléria  
Chodníky a cyklotrasy | Webkamery | Výlety do okolia
Klikacia mapa s turistickými chodníkamiDetailná turistická mapa 1:50000


Spišský denník, 8.10.2001
    Kláštorisko - Uplynulú sobotu presne o dvanástej hodine si veriaci na celom svete pripomenuli 900. výročie úmrtia zakladateľa kartuziánskeho rádu svätého Bruna. Tento rád sa nezmazateľne zapísal aj do našich dejín. Prvý kláštor, ktorý založili na území dnešného Slovenska, bol kláštor na Skale útočišťa, dnes známeho turistického centra Kláštoriska v Slovenskom raji. Tu v pozostatkoch kláštorného kostola celebroval pre 500 pútnikmi svätú omšu Mons. Ján Zentko. Prečítal list pápeža Jána Pavla II., v ktorom vyzdvihol význam tohto rádu v minulosti a jeho odkaz pre budúcnosť. Dnes je vo svete 24 kláštorov kartuziánskeho rádu, v ktorých podľa prísnych pravidiel žije 350 mníchov.
    V roku 1241 vtrhli do oblasti dnešného Spiša tatárske vojská. Pred touto pohromou sa ľudia z okolitých dedín utiahli do pralesov na Skalu útočišťa, ktorú oddeľovali od okolia hlboké kaňony. V priestore dnešného Prielomu Hornádu pri Hrabušiciach zahatali ústie, čím vzniklo jazero, ktoré uzavrelo prístup ku skale. Celý rok prežili spoločne v útrapách, ukrytí v bezpečí hôr. Po odchode tatárskych vojsk sa vrátili dole, do spustošených osád. Na skale vybudovali malý drevený kostol, ktorý sa v ťažkých dobách stával útočišťom a pútnickým miestom. Na znak vďaky sa rozhodli postaviť na tomto mieste kláštor. Vyslali delegáciu k priorovi kartuziánov a miesto so súhlasom všetkých zemepánov im darovali.
    Prvé objekty začal s veľkými ťažkosťami stavať setzký mních Andrej v roku 1305. Za dva roky oznámil generálnej kapitule, že v reholi vznikla nová plantácia na Spiši. Tak roku 1307 prišli prví mnísi do kláštora, ktorých predstaveným bol otec Konrád.
    V začiatkoch kláštor trpel nedostatkom majetkov potrebných na jeho udržiavanie. Dotáciami od kráľa, šľachticov a cirkvi postupne kláštor nadobúdal majetky v blízkom aj vzdialenejšom okolí. Celé 14. a začiatok 15. storočia sa kláštor rozvíjal a budovali sa ďalšie objekty. V tom období bol vybudovaný aj druhý kláštor pri Dunajci, dnes známy Červený kláštor. V roku 1433 vyplienili kláštor husitské vojská. Na čas bol opustený a mnísi sa utiahli do Levoče. Vrátili sa v roku 1478, keď začali s renováciou a obnovou väčšiny budov. Veľkej podpory sa im dostalo od Hedvigy, vdovy po palatínovi Štefanovi Zápoľskom, ktorá ako jediná žena až s povolením generálnej kapituly smela prekročiť kláštorné múry.
    Dobré časy znovu vystriedali časy zlé, keď kláštor po Glackej ceste prepadol lúpežný rytier Matej Bašo z muránskeho hradu. Vyplienil ho a využíval objekty ako svoj úkryt. Predstavitelia spišských miest a šľachta sa rozhodli v roku 1543 kláštor zbúrať, aby sa nestal útočiskom zbojníkov a lúpežných rytierov. Mnísi sa odsťahovali do filiálneho kláštora pri Dunajci.
    Kláštor chátral a miesto po ňom dostalo pomenovanie Kláštorisko. Dnes je to turistické centrum, kde ústi väčšina turistických chodníkov v Slovenskom raji. V ruinách kláštora prebieha archeologický prieskum a návštevníci majú možnosť spoznať pohnutú históriu tohto významného miesta.


    Miro DIBÁK